„Prečo má byť prekvapujúce, že k nám príde pápež? Je predsa naším otcom, či nie?“ S takouto samozrejmosťou to vníma jedna z rómskych obyvateliek panelákového sídliska Luník IX v Košiciach. Celé ostatné Slovensko ostalo prekvapené. Podobne ako biblický Ježiš vníma aj pápež František, že jeho poslaním je zastávať sa práv odstrčených, lepšie povedané tých, ktorých blahobytné spoločnosti odsúvajú ako neschopných darebákov na vedľajšiu koľaj. Podľa slovenských novinárov by „žiaden zo slovenských biskupov neprišiel na myšlienku navštíviť práve toto miesto hanby Slovenska“.
Katolícka cirkevná hierarchia bola v minulých desaťročiach po páde komunizmu aktívna vždy len v tých istých témach: ochrana života (boj proti relatívne liberálnym zákonom umožňujúcich potrat), ochrana rodiny (boj proti všetkým snahám, aj na konzervatívnom Slovensku, umožniť iný model, ako je tradičný model rodiny: otec-matka-dieťa), štátne financovanie cirkevných aktivít, ako napr. štátny vzdelávací systém a v neposlednom rade aj tlak na to, aby cirkev, ako reprezentantka katolíckej väčšiny obyvateľstva, mohla mať čo najväčší vplyv na štátnu legislatívu.
Číta Levitov
Sociálnym angažovaním sa, či angažovaním sa za práva utečencov, ako je to bežne vidieť v rakúskej cirkvi, slovenská cirkevná hierarchia na seba nikdy neupozornila. Zatiaľ čo v Rakúsku je organizácia Charitas, poskytujúca pomoc núdznym, pre každého človeka, i neveriaceho, pojmom, na Slovensku je táto cirkevná organizácia len chabým tieňom tej rakúskej. Keď pápež František v pondelok prehovoril v Martinskom dóme ku slovenským biskupom a iným cirkevným predstaviteľom, pre slovenských veriacich to musel byť ťažko stráviteľný oriešok. Pápež František totiž hneď po prvých pozdravných vetách zdôraznil, že si dobre rozumie s liberálne zmýšľajúcou prezidentkou Čaputovou. Tou ženou, pred ktorou v prezidentských voľbách v roku 2019 počas verejných bohoslužieb slovenskí hierarchovia vyslovene varovali, pretože je vraj reprezentantkou „kultúry smrti“. A aby toho nebolo málo, vzápätí dodal, akoby chcel čítať levitov: „Cirkev nie je pevnosťou, nie je mocenskou štruktúrou, či hradom, ktorý je postavený na návrší, hľadiaci zhora na svet s odstupom a ktorý si vystačí sám.“ O mnoho krajšia je „pokorná cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta, ale žije v jeho vnútri… Deliť sa s inými, to je to, čo robilo od samého začiatku kresťanstvo silným“, povedal svätý otec.
Je absolútne bez pochýb, že vo vyzdobenom Dóme sv. Martina svojimi slovami a následnou cestou na miesta, ktoré navštívil, najmä rómsku štvrť na sídlisku v košickom Luníku, spôsobil mnohonásobne väčšiu radosť trom saleziánskym kňazom, než biskupským hodnostárom. Títo traja kňazi, ktorých krstné mená sú zvláštnou zhodou okolností rovnaké – Peter, sa pastoračne venujú rómskym obyvateľom, organizujú pre nich sociálnu pomoc a pre deti a mládež zabezpečujú vzdelávacie programy a priestor pre voľnočasové aktivity, či športové podujatia.
„Z väčšinovej časti obyvateľstva veje voči Rómom nenávisť,“ hovorí Peter Besenyi, vedúci skupiny. Rovnako aj ľudia, ktorí podobne ako títo traja saleziáni pomáhajú Rómom, sú vystavení aktom nenávisti a nepriateľstva. Nato sa na chvíľu zamyslí, zhlboka nadýchne a chvejúcim hlasom dodá: „Nejde o mňa či mojich kolegov, ktorým odstrkovanie a pohŕdanie Rómami leží na srdci. Slovami a veľkými gestami pápeža sa cítime odmenení.“ A samozrejme dúfajú, že pápežova návšteva sa stane signálom pre celú slovenskú spoločnosť, aby „bola ochotná rómsku menšinu prijímať s menšou intoleranciou a diskrimináciou.“
Jednoznačne proti antisemitizmu
Prístup na podujatia s pápežom mali mať pôvodne len ľudia kompletne zaočkovaní. Pretože sa prihlásil len malý počet ľudí, povolili účasť aj tým, ktorí budú mať čerstvý negatívny test na covid alebo potvrdenie od lekára, že nemoc prekonali a majú dostatok protilátok. Týmto počet prihlásených na všetky tri podujatia s pápežom stúpol približne na 100 tisíc, čo bolo trikrát viac než pôvodne.
Návšteva na Luníku však nemala byť len jedinou spornou návštevou v očiach hierarchie. Taktiež pri návšteve pomníku obetiam holokaustu v Bratislave vyslovil pápež jasné slová odsúdenia antisemitizmu. V spoločnej ceremónii s predstaviteľmi židovskej obce povedal: „Koľko utláčateľov vyhlásilo: „Boh je s nami“; ale pritom oni neboli s Bohom.
Selektívne stanovisko
Slovenská biskupská konferencia v informačnej publikácii pre zahraničných novinárov k návšteve pápeža obišla okrem iného aj fakt, že v rokoch 1939 až 1945 stál klérus veľmi tesne po boku nacistického Nemecka, ako aj to, že ich predstaviteľ, katolícky kňaz Jozef Tiso, s týmto režimom priamo spolupracoval. Namiesto toho, aby v brožúre oznámili, že Tisov režim deportoval desaťtisíce židov do koncentračných táborov, za čo potom obdŕžal čosi ako likvidačný poplatok (Entsorgungsgebühr) zo skonfiškovaného arizovaného majetku, napísali len, že Tisovu vládu v období vojny uznávali mnohé krajiny sveta.
Die Presse, str. 7; 15. september 2021, autor Christoph Thanei; preložil Peter Žaloudek
